Levanduľa Angustifolia na kmienku

Levanduľa Angustifolia na kmienku – Levanduľa úzkolistá (Lavandula angustifolia) patrí medzi najobľúbenejšie trvalky v okrasných aj bylinkových záhradách. Svojím kompaktným tvarom, krásnymi fialovými kvetmi a nezameniteľnou vôňou si získava srdcia záhradkárov po celom svete. Okrem estetického prínosu je levanduľa známa aj svojimi upokojujúcimi účinkami, schopnosťou odpudzovať komáre a iný hmyz, a vynikajúcim využitím v kuchyni, kozmetike či sušených aranžmánoch. Je to nenáročná, mrazuvzdorná a dlhodobo kvitnúca rastlina, ktorá vynikne v skupinovej výsadbe aj ako solitér.

Pestovanie

Levanduľa vyžaduje teplé, slnečné stanovište s dobre priepustnou pôdou. Výborne sa jej darí v suchších a vápenatých pôdach, kde netrpí nadmernou vlhkosťou. Nie je vhodné ju vysádzať do ťažkých, zamokrených pôd. Dobre znáša sucho aj vietor. Ideálna do záhonov, bylinkových špirál, k obrubám aj do nádob.

Nároky na Vodu

Levanduľa je výnimočne odolná voči suchu. Po zakorenení vyžaduje len minimálnu zálievku. V suchom období postačí zalievanie raz týždenne, v chladnom počasí zálievku obmedziť.

Výsadba

Levanduľu vysádzajte na jar alebo na jeseň (kvetináčovú rastlinu môžete vysádzať počas celého roka okrem mrazov) do hĺbky koreňového balu. Odporúčaný rozostup medzi rastlinami je 40 cm.

Starostlivosť po Výsadbe

Po výsadbe je vhodné levanduľu pravidelne zastrihávať – raz po odkvitnutí a opäť skoro na jar. Tým si zachová kompaktný tvar a bohaté kvitnutie.

Rozmnožovanie

Levanduľa sa rozmnožuje najčastejšie odrezkami alebo delením starších trsov. Dá sa však množiť aj semenami, hoci klíčenie je pomalšie a vyžaduje trpezlivosť.

História

Levanduľa pochádza zo západného Stredomoria, kde rástla na slnečných, kamenistých svahoch. Jej história siaha až do antiky – Rimania ju používali na kúpele, osvieženie priestoru aj ako liečivú bylinu. Dnes je obľúbená po celom svete.